| Narodený | 11. 02. 1914 - Stará Pazova, Srbsko a Čierna Hora |
| Zomrel | 03. 02. 1994 - Martin |
Bol skúseným klinikom, výborným diagnostikom a venoval sa aj vedeckej práci. Publikoval množstvo príspevkov v odbornej tlači, bol autorom a spoluautorom viacerých odborných i zdravotnícko-osvetových publikácií, medzi nimi vysokoškolských a stredoškolských učebníc, z ktorých viaceré mali priekopnícky charakter, a vyvíjal aj bohatú prednáškovú činnosť.
Bol najmladším z troch synov Miloslava Galandu. Prvé mesiace života strávil v Starej Pazove, no vypuknutie prvej svetovej vojny prinútilo rodinu vrátiť sa do Martina, kde vychodil základnú a strednú školu. Po promócii na Lekárskej fakulte Karlovej univerzity v Prahe sa v roku 1938 stal sekundárnym lekárom na internom oddelení martinskej nemocnice. Odbornosť detského lekára získal v rokoch 1940 – 1945 pôsobením na detskej klinike v Bratislave, odkiaľ sa vo funkcii prednostu detského oddelenia vrátil do martinskej nemocnice. Po zriadení detašovaného pracoviska bratislavskej lekárskej fakulty v Martine sa v roku 1963 habilitoval na docenta a po utvorení detskej kliniky v roku 1967 prevzal funkciu jej vedúceho. Súčasne viedol katedru internistických disciplín a neskôr katedru pediatrie, infektológie a dermatovenerológie, v roku 1969 získal hodnosť kandidáta vied a v roku 1974 ho vymenovali za riadneho profesora pediatrie a od roku 1984 pôsobil vo funkcii profesora-konzultanta. Bol skúseným klinikom, výborným diagnostikom a venoval sa aj vedeckej práci. V nej sa zameriaval na sledovanie nežiadúcich a vedľajších účinkov salicylanov u detí, na problematiku etiopatogenézy a terapie zápalových ochorení dýchacích orgánov a gastrointestinálneho traktu, na problematiku myokarditíd, porúch adaptačného mechanizmu detí a niektoré diagnostické problémy. Publikoval množstvo príspevkov v odbornej tlači, bol autorom a spoluautorom viacerých odborných i zdravotnícko-osvetových publikácií, medzi nimi vysokoškolských a stredoškolských učebníc, z ktorých viaceré mali priekopnícky charakter, a vyvíjal aj bohatú prednáškovú činnosť. Dlhé roky pôsobil vo funkcii predsedu Spolku lekárov v Martine, viaceré lekárske spoločnosti ho poctili čestným členstvom a bol nositeľom mnohých vyznamenaní. V mladosti sa intenzívne venoval športu, najmä ľahkej atletike. V rokoch 1934 – 1938 patril k československým reprezentantom, v roku 1937 sa stal majstrom republiky v skoku do výšky a neskôr rekordérom v trojskoku. Viaceré úspechy dosiahol aj v medzinárodných súťažiach.
