FÁBRY, Vladimír

Po vychodení meštianky a vyššej obchodnej školy v rodisku študoval v rokoch 1904 – 1906 na univerzite v Lipsku. Po návrate krátko pracoval v pivovare a v roku 1908 nastúpil ako účtovník do KÚS , ktorý počas prvej svetovej vojny viedol a zaslúžil sa o jeho udržanie. Po roku 1918 prevzal od otca Jozefa Fábryho veľkoobchod s potravinami, domácimi potrebami a obilím, ktorý viedol až do znárodnenia v roku 1948. Venoval sa organizátorskej práci v slovenskom živnostníckom hnutí, najmä v oblasti obchodníctva. Bol členom Štátnej rady živnostenskej, podpredsedom Krajinského zväzu živnostenských spoločenstiev a grémií, podpredsedom spolku Slovenská práca, členom správnej komisie Obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave, členom Ústrednej rady obchodníctva ČSR, členom výboru Slovenskej remeselníckej a obchodníckej jednoty, členom a začas i podpredsedom správnej rady martinského pivovaru a funkcionárom ďalších organizácií a spolkov. V októbri 1918 sa zúčastnil pamätného zhromaždenia slovenskej politickej reprezentácie a pripojil svoj podpis pod Martinskú deklaráciu. Pracoval vo výboroch viacerých národných a kultúrnych organizácií. Po roku 1948 bol totalitným režimom z politických dôvodov prenasledovaný a v roku 1952 v tzv. „Akcii B“ vysťahovaný do Mošoviec.