DULA, Matúš advokát, politik
DULA, Matúš

DULA, Matúš

advokát, politik

Narodený28. 06. 1846 - Blatnica, okr. Martin
Zomrel13. 06. 1926 - Ružomberok

pochovaný v Martine

Po príchode do Martina sa postupne prepracoval na čelo národného hnutia. V roku 1876 ho zvolili za podpredsedu a v roku 1914 za predsedu Slovenskej národnej strany. Vyvíjal rozsiahlu a všestrannú aktivitu, organizoval volebné kampane slovenských kandidátov pred voľbami do uhorského snemu, písal politické články, organizoval národné podujatia a osobitne sa angažoval pri zakladaní slovenských hospodárskych a finančných podnikov.
Pochádzal z rodiny blatnického richtára, ktorý chodieval obchodovať do Ruska. Študoval na evanjelických gymnáziách v Kežmarku a v Rožňave, právo na univerzitách vo Viedni a v Budapešti. Po štúdiách sa stal koncipientom v kancelárii P. Mudroňa a v roku 1871 si otvoril vlastnú advokátsku kanceláriu v Martine. Už počas štúdia pracoval vo viacerých národných študentských spolkoch, v roku 1869 sa stal spoluzakladateľom a predsedom združenia slovenskej mládeže Slovenskej omladiny, a po príchode do Martina sa postupne prepracoval na čelo národného hnutia. V roku 1876 ho zvolili za podpredsedu a v roku 1914 za predsedu Slovenskej národnej strany. Vyvíjal rozsiahlu a všestrannú aktivitu, organizoval volebné kampane slovenských kandidátov pred voľbami do uhorského snemu, písal politické články, organizoval národné podujatia a osobitne sa angažoval pri zakladaní slovenských hospodárskych a finančných podnikov. V roku 1883 bol členom slovenskej delegácie na slávnostnom otvorení obnoveného Národného divadla v Prahe. V povolaní advokáta neraz využil na národnú obranu súdne siene, propagoval spoluprácu nemaďarských národov, v roku 1894 aj on obhajoval rumunských národovcov v Kluži a v rokoch 1899 – 1900 zasa Martinčanov súdených za demonštratívne vítania A. Pietra na martinskej stanici po jeho návrate zo súdu v Budapešti v roku 1898. Po prevzatí čelnej funkcie v Slovenskej národnej strane sa pokúšal vytvoriť Slovenskú národnú radu, čo sa mu aj podarilo, a slovenská politická reprezentácia pod jeho predsedníctvom prijala 30. 10. 1918 Martinskú deklaráciu. Neskôr sa stal poslancom a v roku 1920 senátorom Národného zhromaždenia v Prahe. Bol aj svetským funkcionár evanjelickej cirkvi. Vysoký náhrobník pylónového typu je vyrobený z leštenej tmavej žuly. Na dvoch stupňovitých podstavcoch je driek a na ňom hlavná časť náhrobníka s latinským krížom a palmovou vetvičkou v hornej časti. Epitaf: „Po zmarených nádejach v láske/ a viere vzkriesenie čakáme!“ sa týka predčasnej smrti Dulovho staršieho syna Viliama (1877 – 1904), ktorý podľahol infekcii po uštipnutí hmyzom v Kluži, kde študoval právo.
  • Náhrobník (1)
  • Rodinné prepojenie (3)
  • Rovnaké zameranie, profesia (21)
prep-loader