CÍGER-HRONSKÝ, Jozef spisovateľ, redaktor, kultúrny pracovník
CÍGER-HRONSKÝ, Jozef

CÍGER-HRONSKÝ, Jozef

spisovateľ, redaktor, kultúrny pracovník

Narodený23. 02. 1896 - Zvolen
Zomrel13. 07. 1960 - Luján, Argentína

v roku 1993 boli jeho ostatky prevezené na Národný cintorín v Martine

Patrí k najvýznamnejším slovenským prozaikom 20. storočia. V roku 1932 ho zvolili do výboru MS, po odchode Š. Krčméryho sa v roku 1933 stal tajomníkom a v roku 1940 správcom. Organizoval činnosť MS na všetkých úsekoch a zaslúžil sa o jej všestranný rozvoj. Osobitne treba pripomenúť jeho zásluhy na vybudovaní moderného tlačiarenského podniku Neografie. 

Po absolvovaní učiteľského ústavu v Leviciach v roku 1914 vystriedal viac učiteľských miest, na ktorých sa dôverne zoznámil s dedinským prostredím. V roku 1927 prišiel do Martina, kde spočiatku učil na meštianskej škole. Už vtedy bol literárne činný a najmä Š. Krčméry sa snažil pritiahnuť ho do MS. Pôsobil najprv v Čítankovej komisii, v roku 1932 ho zvolili do výboru MS, po odchode Š. Krčméryho sa v roku 1933 stal tajomníkom a v roku 1940 správcom. Organizoval činnosť MS na všetkých úsekoch a zaslúžil sa o jej všestranný rozvoj. V rokoch 1935 – 1936 sa zúčastnil na ceste matičnej delegácie k americkým Slovákom, ktorú sám inicioval, a opísal ju v knihe Cesta slovenskou Amerikou (1940). Osobitne treba pripomenúť jeho zásluhy na vybudovaní moderného tlačiarenského podniku Neografie. Po skončení druhej svetovej vojny sa z obavy pred možným prenasledovaním rozhodol pre emigráciu. Po krátkom pobyte v Rakúsku, Bavorsku a Taliansku sa v roku 1948 usadil v Argentíne, kde prežil ťažký osud vysťahovalca. Trvalejšie zamestnanie našiel len ako kreslič a výtvarný návrhár v textilnej fabrike. Patrí k najvýznamnejším slovenským prozaikom 20. storočia. Po viacerých krátkych prózach publikovaných v časopisoch debutoval zbierkou poviedok a noviel U nás (1923). Nasledovali ďalšie a jeho literárna aktivita sa naplno rozvinula najmä po príchode do Martina, kde temer každý rok vydal jednu-dve knihy. Boli to romány Proroctvo doktora Stankovského (1930), Chlieb (1931), Jozef Mak (1933), zbierky noviel Medové srdce (1929), Podpolianske rozprávky (1932), Tomčíkovci (1933), Sedem sŕdc (1934), Šmákova mucha (1944) a knihy, ktoré poznali viaceré generácie malých čitateľov – Smelý zajko (1930), Smelý zajko v Afrike (1931), Budkáčik a Dupkáčik (1932), Sokoliar Tomáš (1932), Zlatý dážď (1933), Tri múdre kozliatka(1940) a ďalšie. Prevláda v nich tematika dedinského prostredia, všíma si však aj problémy inteligencie a intelektuálov, zbojníkov či ženskú tematiku a vo viacerých dielach spracoval historické námety. Do roku 1945 napísal ešte romány Pisár Gráč (1940) a Na Bukvovom dvore (1944), posledné dva Andreas Búr Majster a Svet na Trasovisku vydal už v cudzine. Napísal aj tri komédie. Vydal množstvo rozprávok, historických povestí a detskej literatúre sa venoval aj ako redaktor Slniečka. V emigrácii pracoval vo viacerých krajanských spolkoch, od roku 1956 bol predsedom Slovenskej národnej rady v zahraničí, čestným predsedom Spolku slovenských spisovateľov a umelcov a v roku 1959 spoluzakladateľom Zahraničnej MS. Venoval sa aj výtvarnému umeniu. 

  • Náhrobník (1)
  • Rovnaké zameranie, profesia (98)
prep-loader