BULÍK, Ján

Pochádzal z rodiny potomkov slovenských vysťahovalcov na Dolnú zem. Študoval na srbskom gymnáziu v Novom Sade a právo na univerzite v Záhrebe, kde v roku 1922 získal doktorát. Stal sa advokátskym koncipientom u Ľ. Mičátka, od roku 1926 samostatným advokátom v Novom Sade a neskôr v Belehrade. Od mladosti sa zúčastňoval na národnom a politickom dianí. Po rozpade monarchie v roku 1918 pôsobil krátko vo funkcii podslúžneho v Kovačici, kde založil Slovenskú národnú radu banátskych Slovákov a stal sa poslancom vojvodinského snemu. Postupne sa stal jednou z vedúcich osobností slovenského krajanského hnutia v bývalej Juhoslávii, bol spoluzakladateľom Poradného výboru Slovákov Dunajského bánstva, spoluzakladateľom a prvým predsedom Matice slovenskej v Juhoslávii a funkcionárom Československého zväzu v Juhoslávii. V politickej činnosti pracoval v Samostatnej demokratickej strane a vystupoval proti diktatúre kráľa Aleksandra Karadjordjevića. Po roku 1939 sa zapojil do odbojovej činnosti a sprostredkoval spojenie medzi domácim odbojom na území bývalého Československa a zahraničným odbojom v krajinách západnej Európy. Po okupácii Juhoslávie ho v júli 1941 príslušníci gestapa zatkli, vyšetrovali v Belehrade, Viedni a v Prahe a potom previezli do koncentračného tábora Mauthausen, kde ho beštiálne zavraždili. V mladosti sa venoval športu, v roku 1920 sa stal majstrom štátu v skoku do diaľky a neskôr prekonal rekordy vo viacerých disciplínach.