Bol synom železničiara. V rokoch 1900 – 1904 študoval na reálke v Segedíne, potom do roku 1908 na učiteľskom ústave v Kláštore pod Znievom, neskôr absolvoval kurz pre prípravu učiteľov meštianskych škôl a kurz pre vysokoškolských učiteľov. Od roku 1908 učil v Hornej Mičinej, od roku 1911 v Selciach a od roku 1921 v Banskej Bystrici. V rokoch 1924 – 1926 vykonával funkciu školského inšpektora, potom učil na meštianskej škole v Banskej Bystrici, v rokoch 1928 – 1939 v Kremnici a v rokoch 1939 – 1944 v Martine, kde zostal aj po odchode na dôchodok. V roku 1952 ho však v „Akcii B“ nedobrovoľne vysťahovali do Ondrašovej a až po mnohých rokoch sa mohol vrátiť do Martina. Od mladosti sa venoval turistike, patril k jej horlivým organizátorom a priekopníkom, bol značkárom, turistickým sprievodcom a funkcionárom turistických organizácií. Napísal a zostavil viacerých turistických sprievodcov, prospekty a mapy z oblasti stredného Slovenska (Kremnica – Nová Baňa a okolie, 1933; Turiec, 1947; Veľká Fatra, 1955; Martinské hole, 1955; Sprievodca po Martine a okolí, 1963). V súvise s turistikou aj fotografoval, fotografiami prispel do viacerých obrazových publikácií a početnými článkami najmä do Krás Slovenska a regionálnej tlače. V rokoch 1945 – 1949 viedol výstavbu turistických chát na Martinských holiach. Na pamiatku pomenovali jeho menom turistický chodník na Tlstú vo Veľkej Fatre a chata na Martinských holiach.
