Narodil sa v rodine železničného úradníka. Po stredoškolských štúdiách v Prešove a v Košiciach študoval chémiu a prírodopis na Karlovej univerzite v Prahe, kde v roku 1934 dosiahol doktorát prírodných vied. Bol profesorom na gymnáziu v Michalovciach, v roku 1938 krátko na Vyššej priemyselnej škole, potom na gymnáziu v Košiciach, no v roku 1939 ho maďarská vláda z politických dôvodov zo školských služieb prepustila. Rozhodol sa bojovať za práva slovenskej menšiny na maďarskom území, v roku 1941 sa stal spoluzakladateľom a prvým predsedom Strany slovenskej národnej jednoty, redaktorom jej týždenníka a neskôr denníka Slovenská jednota a aj jej knižného vydavateľstva. V tom čase zostavil niekoľko memoránd o útlaku Slovákov na okupovaných územiach a predložil ich maďarskej vláde. Po vojne a prinavrátení južného Slovenska pôsobil vo funkcii sekčného šéfa Presídľovacieho úradu pre Maďarsko. Pokračoval aj v politickej činnosti, v roku 1946 bol signatárom aprílovej dohody politických strán a ako poslanca Demokratickej strany ho zvolili za podpredsedu Národného zhromaždenia a povereníka zdravotníctva. Neskôr sa stal členom Strany slobody. Po februári 1948 emigroval do Anglicka, kde sa po čase vrátil k povolaniu chemika a stal sa členom Kráľovskej chemickej spoločnosti. Zapájal sa do krajanského života, bol spoluzakladateľom a výkonným podpredsedom zahraničnej Slovenskej národnej rady a redaktorom časopisu slovenských emigrantov v Anglicku Vatra. V roku 1952 sa presťahoval do New Yorku, kde bol vedúcim výskumným pracovníkom v potravinárskom priemysle v odbore chuťovej chémie a v roku 1966 patentoval prístroj Q-Plus bottling and Canning Machine. Venoval sa práci v autonomistickom krajanskom hnutí, organizoval a režíroval slovenské divadelné predstavenia, pracoval v Slovensko-americkom kultúrnom stredisku, kde založil cenu Múza Tatier na odmeňovanie propagátorov slovenskej kultúry, prispieval do krajanskej tlače a v roku 1970 ho zvolili za podpredsedu Svetového kongresu Slovákov.
