Bola manželkou Metoda Bodického a dcérou Samuela Búľovského. Navštevovala meštianku v Martine a 1891 – 1892 nemeckú kláštornú školu v Tešíne. Po ovdovení sa vo Viedni vyučila za krajčírku, potom pracovala v Martine, no v roku 1904 odišla do USA. Tam pracovala v New Yorku, Bostone, Pittsburghu, Philadelphii, no najdlhšie v poprednom módnom salóne v New Yorku. Vypracovala sa na vyhľadávanú návrhárku modelov dámskych šiat, navštevovala módne prehliadky v USA a najmä každoročne v Paríži. Nakupovala modely pre zamestnávateľa a inšpirovala sa novými módnymi trednmi, ktoré realizovala vo vlastných návrhoch. Cesty do Paríža spájala s mesačnými pobytmi v Martine a aj tu ovplyvňovala domácu módu. V Martine ju zastihlo vypuknutie prvej svetovej vojny a do USA sa mohla vrátiť až po jej skončení. V rokoch 1920 – 1925 pôsobila opäť v New Yorku a potom sa vrátila do Martina, kde si v roku 1933 z usporených prostriedkov postavila menší dom. V roku 1952 ju v „Akcii B“ z neho vysťahovali a až po čase sa mohla vrátiť späť. V mladosti sa venovala ochotníckemu divadlu a v Slovenskom spevokole v Martine v rokoch 1886 – 1903 vytvorila okolo 25 postáv. Už pred rokom 1918 bola členkou Živeny.
