ANTAL, Juraj lekár-fyziológ, univerzitný profesor, akademik
ANTAL, Juraj

ANTAL, Juraj

lekár-fyziológ, univerzitný profesor, akademik

Narodený14. 06. 1912 - Slovany, okr. Martin
Zomrel30. 11. 1996 - Bratislava

urna uložená v Martine

Počas tridsaťročnej pedagogickej činnosti prispel k odbornej výchove množstva lekárov, farmaceutov, psychológov, telovýchovných lekárov a stredného zdravotného personálu a bol školiteľom viacerých vedeckých pracovníkov. Prispel aj k založeniu a organizácii fyziologických ústavov na nových lekárskych fakultách v Košiciach a v Martine. 

Študoval na gymnáziu v Martine a v rokoch 1931 – 1938 medicínu na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Už počas štúdia začal na bratislavskej lekárskej fakulte pracovať v Anatomickom ústave u prof. Ladzianskeho a v roku 1937 ho vybrali za asistenta do Ústavu experimentálnej patológie, čo predurčilo zameranie jeho vedeckej dráhy na teoretickú medicínu. V roku 1941 sa habilitoval na docenta fyziológie a stal sa vedúcim katedry fyziológie na lekárskej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave, v roku 1945 ho vymenovali za profesora fyziológie, v rokoch 1955 – 1971 bol aj riaditeľom Ústavu normálnej a patologickej fyziológie a 1971 – 1992 vedúcim vedeckým pracovníkom na Ústave pre výskum srdca Slovenskej akadémie vied v Bratislave. V roku 1953 ho zvolili za člena Slovenskej akadémie vied, v roku 1961 dosiahol titul doktora vied a v roku 1968 sa stal členom Československej akadémie vied. Počas tridsaťročnej pedagogickej činnosti prispel k odbornej výchove množstva lekárov, farmaceutov, psychológov, telovýchovných lekárov a stredného zdravotného personálu a bol školiteľom viacerých vedeckých pracovníkov. Prispel aj k založeniu a organizácii fyziologických ústavov na nových lekárskych fakultách v Košiciach a v Martine. Venoval sa experimentálnej výskumnej práci, v ktorej sa zameral najmä na problematiku krvného obehu a neurofyziológie, založil a experimentálne rozpracoval osobitný výskumný smer aktivitnej fyziológie. Výsledky vedeckej práce publikoval vo vyše 200 vedeckých publikáciách a štúdiách doma i v zahraničí. Napísal početné učebné texty, bol spoluautorom celoštátnej učebnice fyziológie (1955), príručky praktických cvičení z fyziológie a kapitolou o fyziológii prispel do popularizačnej knihy Zdravoveda (1949). Za pedagogickú, organizačnú a vedeckú prácu získal množstvo vysokých ocenení a vyznamenaní doma i v zahraničí. Pracoval vo viacerých vedeckých orgánoch a spoločnostiach.

  • Náhrobník (1)
  • Rodinné prepojenie (1)
  • Rovnaké zameranie, profesia (42)
prep-loader