PIETROVÁ, Mária

Bola dcérou Tobiáša Ivanku a manželkou Miloša Pietra. Spolupracovala s manželom v žurnalistickej práci, po jeho smrti sa snažila udržať Národný hlásnik a prevzala redakčné práce. Po krátkom čase však museli jeho vydávanie zastaviť, potom prijala miesto úradníčky na mestskom úrade a neskôr v redakcii Národných novín, v ktorých viedla rubriku Chýrnik. V roku 1920 jej vzhľadom na zásluhy manžela pridelili hlavný sklad tabaku v Martine, no v roku 1939 pre demokratické zmýšľanie celej rodiny a nesúhlas s novým politickým režimom ho zasa odňali. Potom žila striedavo u dcéry a syna v Martine a v Prahe. V roku 1952 bola komunistickým režimom postihnutá v „Akcii B“. Od mladosti sa zapájala do národného a kultúrneho diania, bola členkou a pokladníčkou spolku Club dobrej vôle, organizovala zábavno-poučné večierky, no najmilšou sa jej stala práca pri ochotníckom divadle. Vypracovala sa na jednu z najvýznamnejších herečiek v histórii Slovenského spevokolu v Martine a často vystupovala aj v iných mestách po celom Slovensku. Stala sa predstaviteľkou veľkých dramatických úloh, najmä stvárnením tragických postáv, a vynikla aj vo veselohernom žánri. V Slovenskom spevokole spolupracovala aj na dramaturgii a réžii, v rokoch 1920 – 1930 a 1934 – 1942 vykonávala podpredsednícku funkciu a v roku 1943 ju vymenovali za čestnú členku. Popri tom prekladala divadelné hry zo srbčiny, nemčiny, maďarčiny a ruštiny, písala kuplety a spomienky na ochotnícku prácu a martinské osobnosti. V časopise Slovenský ochotník v rokoch 1925 – 1926 uverejnila rozsiahlejšie Divadelné rozpomienky. Aktívne vystupovala v ženskom hnutí, pracovala v Živene a v roku 1945 prevzala po A. Halašovej predsednícku funkciu. Do Národných novín, Dennice a ďalších slovenských periodík i krajanských časopisov v Amerike prispievala besednicami, literárnymi črtami, spomienkovými a poučnými článkami. Za činnosť v oblasti ochotníckeho divadla jej v roku 1943 udelili dramatickú cenu J. Cablka.