HORÁČEK, Ján kníhtlačiar, kníhkupec a vydavateľ
HORÁČEK, Ján

HORÁČEK, Ján

kníhtlačiar, kníhkupec a vydavateľ

Narodený09. 05. 1894 - Martin
Zomrel18. 08. 1989 - Bratislava

Vydal celý rad pôvodných slovenských diel i významných a hodnotných prekladov cudzích autorov. Podieľal za na organizovaní odborných organizácií slovenských kníhkupcov. Od mladosti pôsobil aj v rôznych národných spolkoch. 

Po vychodení ľudovej a meštianskej školy sa u J. Gašparíka vyučil za kníhtlačiara. Od roku 1911 pracoval v Slovenskom nakladateľskom spolku v Budapešti, kde absolvoval dvojročný grafický kurz. V roku 1915 narukoval, prvú svetovú vojnu strávil na ruskom a talianskom fronte a v roku 1919 ešte vykonával dobrovoľnú vojenskú službu. Po návrate sa stal faktorom Slovenskej kníhtlačiarne v Bratislave, krátko pôsobil v Brne a v Prahe, v roku 1921 si otvoril kníhkupectvo a papiernictvo v Martine a v roku 1929 aj v Bratislave. S bratom Júliusom v roku 1922 založil Expedíciu slovenských kníh martinského kníhkupca Jána Horáčka v Montreale. V roku 1934 zostavil a vydal publikáciu Cesta, venovanú pamiatke herca Svetozára Hurbana, no sústavnejšie sa vydavateľskej činnosti venoval až po roku 1940. Vydal celý rad pôvodných slovenských diel i významných a hodnotných prekladov cudzích autorov. Jeho vydavateľstvo a kníhkupectvo bolo v roku 1949 znárodnené a včlenené do vydavateľstva Tatran. Podieľal za na organizovaní odborných organizácií slovenských kníhkupcov, v rokoch 1927 – 1932 bol tajomníkom Slovenskej sekcie Zväzu kníhkupcov a nakladateľov a v roku 1945 spoluzakladateľom Zväzu slovenských kníhkupcov a nakladateľov. Po znárodnení jeho podniku pracoval ako vedúci výroby vo Vydavateľstve Tatran a v roku 1952 krátko ako redaktor vo Fonde slovenských výtvarných umelcov. Koncom roku 1952 ho predstavitelia totalitného režimu z politických dôvodov v „Akci B“ vysťahovali s rodinou z vlastného bratislavského bytu do Pukanca, kde pracoval ako úradník v Drevárskom podniku, a až v roku 1956 mu dovolili vrátiť sa do Bratislavy. Potom až do odchodu na dôchodok v roku 1958 pracoval vo viacerých vydavateľstvách. Od mladosti pôsobil aj v rôznych národných spolkoch. V Martine bol členom Priemyselného spolku, kde ho v roku 1922 zvolili za zapisovateľa a tajomníka a venoval sa aj ochotníckemu divadlu, najmä vo funkcii tajomníka Slovenského spevokolu. Prispieval do mnohých novín a časopisov a v roku 1988 vydal knihu spomienok Krása čierneho umenia.

  • Náhrobník (1)
  • Rodinné prepojenie (3)
  • Rovnaké zameranie, profesia (10)
prep-loader