Bola dcérou Jozefa Gašparíka. Po absolvovaní meštianky a vyššej obchodnej školy v rodisku študovala na učiteľskom ústave a gymnáziu v Prešove, v rokoch 1920 – 1925 slovanskú filológiu a porovnávací jazykospyt na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe a 1925 – 1926 na parížskej Sorbonne. V roku 1930 získala doktorát filozofie a v roku 1935 zložila odborné knihovnícke skúšky. Od roku 1927 bola knihovníčkou Univerzitnej knižnice pridelenou do knižnice MS v Martine, kde položila základy odbornej katalogizácie knižných fondov. V roku 1937 prijala pozvanie za vedúcu prezidentskej knižnice T. G. Masaryka v Lánoch, v roku 1938 sa stala knihovníčkou Univerzitnej knižnice a po roku 1945 lektorkou slovenčiny na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Odborné príspevky uverejňovala v slovenských i českých periodikách, najmä v Slovenských pohľadoch, Eláne, Bratislave, Slovenskej knihovede, Časopise pro moderní filologii a ďalších. V Slovenských pohľadoch uverejnila v rokoch 1929 – 1932 komentovaný bibliografický súpis súčasnej časopiseckej produkcie, spolupracovala na viacerých bibliografiách, do súborného katalógu slovenských knižníc spracovala fondy MS a spracovala aj bibliografiu najstarších slovacík do roku 1718, ktoré sú v zahraničných knižniciach. Prispela do viacerých slovníkov a encyklopédií. V diele Ivy Šmakalovej Integrálna dedina spracovala kapitolu o reči a spolupracovala s prof. V. Vážnym pri zbieraní turčianskeho nárečia. Spolupracovala s filmom a rozhlasom, neskôr aj s televíziou, tvorila scenáre a libretá, pracovala na Slovensko-českom slovníku (1967), prekladala články z francúzštiny a ruštiny, rozprávky z poľštiny a spolupracovala s vydavateľstvami pri vydávaní diel slovenských klasikov.
