Po vyučení pochodil ako krajčírsky pomocník Viedeň, Budapešť i Temešvár a napokon si otvoril pánske krajčírstvo v Martine. Už počas pobytu v Budapešti sa zapájal do spolkového života tamojších Slovákov. Po príchode do Martina sa stal členom Priemyselného spolku, kde ho v roku 1908 zvolili do výboru. V tom čase patril aj k najagilnejším kortešom slovenských kandidátov v snemových i župných voľbách. Na krátky čas odišiel do Bratislavy, no vrátil sa do Martina a neskôr sa stal významným organizátorom slovenského živnostníckeho hnutia. V roku 1919 stál pri zrode Slovenskej remeselníckej a obchodníckej jednoty, v roku 1920 ho zvolili za pokladníka, v roku 1926 za podpredsedu jej ústredného výboru a dlhé roky vykonával funkciu predsedu jej miestneho odboru v Martine. Pracoval aj v správnej komisii Obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave, vo výbore Okresného živnostenského spoločenstva, v Kuratóriu Štátneho ústavu pre zveľaďovanie živností a bol predsedom Krajčírskeho družstva s.r.o. v Martine. V roku 1919 bol členom Zboru turčianskch doborovoľníkov, podporoval mnohé národné a kultúrne spolky.
