Po absolvovaní meštianskej a vinársko-ovocinárskej školy v Bratislave pokračoval v štúdiu v rokoch 1922 – 1926 na vyššej hospodárskej škole v Košiciach a 1928 – 1929 absolvoval jednoročný družstevný kurz v Prahe. Krátko bol hospodárskym úradníkom v Košolnej, od roku 1929 úradníkom a v rokoch 1939 – 1943 prednostom a prokuristom revízneho oddelenia, 1944 – 1945 riaditeľom družstevnej tlače a výchovy a 1946 krátko riaditeľom plánovacieho oddelenia Ústredného družstva v Bratislave a od 1946 ľudovýchovným referent MS a šéfredaktorom časopisu Matičné čítanie v Martine. Od roku 1953 sa venoval výlučne spisovateľskej práci, žil v Martine, v rokoch 1954 –1956 v Bratislave a potom opäť v Martine. Počas pôsobenia v Ústrednom družstve bol aj pomocným redaktorom časopisov Hospodársky obzor a Roľnícke noviny, zredigoval viaceré kalendáre, v rokoch 1943 – 1945 družstevné knižné edície, napísal niekoľko odborných družstevných publikácií, množstvo článkov, vyvíjal rozsiahlu prednáškovú činnosť po celom Slovensku a písal prednášky pre rozhlas. V rokoch 1940 – 1945 bol predsedom Družstevného vydavateľstva a kníhkupectva v Bratislave a od roku 1941 externe prednášal na Vyššej hospodárskej škole družstevnej. Knižne debutoval zbierkou veršov so sociálnou tematikou Vysťahovalci (1931), po nej vydal zbierku básní s intímnou a národnou problematikou Na pravé poludnie (1942) a koniec druhej svetovej vojny privítal cyklickou skladbou Slovanské verše (1946). Ťažisko jeho tvorby však spočíva v próze, ktorou sa zaradil medzi popredných autorov obdobia metódy tzv. socialistického realizmu. Jej vrchol predstavuje román Červené víno (1948), v ktorom zobrazil osudy rodiny Habdžovcov z prostredia západoslovenskej dediny. V románe Drevená dedina (1951) stvárnil problematiku socializácie dediny a v poslednom románe Svätá tma (1958), ktorý plánoval ako prvý diel pripravovanej trilógie, zobrazil spoločenské pomery Slovenskej republiky. V roku 1953 vydal cestopisnú reportáž Moskva-Leningrad-Jasná Poľana. Posmrtne vyšla memoárová kniha Od veršov k románom (1974) a rozšírený výber z fejtónov Prechádzky po kraji (1961). Jeho romány vyšli v mnohých vydaniach, boli prekladané do cudzích jazykov, zdramatizované a sfilmované. V rokoch 1954 – 1956 vykonával funkciu predsedu Zväzu slovenských spisovateľov.
