Bol synom Andreja a Anny Halašovcov. Po vychodení ľudovej školy v rodisku študoval na gymnáziu v Šoproni, neskôr právo na univerzite v Strassburgu a Kluži, kde v roku 1906 získal doktorát. V roku 1911 zložil advokátsku skúšku v Budapešti. Stal sa advokátskym koncipientom v spoločnej kancelárii otca A. Halašu a starého otca P. Mudroňa v Martine, a po otcovej smrti prevzal jej vedenie. V rokoch 1915 – 1918 bojoval na frontoch 1. svetovej vojny a po návrate opäť viedol vlastnú advokátsku kanceláriu až do roku 1934. Bol aj právnym zástupcom a členom výboru Tatrabanky a niektorých ďalších priemyselných podnikov v Martine (pivovar). Od mladosti pôsobil v národnom hnutí, počas štúdia v Kluži pracoval v akademickom spolku Salaš, neskôr v Slovenskej národnej strane, v roku 1918 sa stal členom jej vedenia (pokladníkom a zapisovateľom) a patril k signatárom Martinskej deklarácie. V povolaní právnika poskytoval pred rokom 1918 právnu pomoc, často bezplatne, národným činiteľom. Bol funkcionárom Slovenského spevokolu, v ktorom ako ochotnícky herec stvárnil viaceré postavy, a v roku 1919 ho zvolili do výboru oživotvorenej MS. Pôsobil aj v ďalších spoločenských, kultúrnych a charitatívnych organizáciách.
