Narodený | 28. 08. 1908 - Blatnica, okr. Martin |
Zomrel | 17. 07. 1995 - Bratislava |
urna uložená v Martine |
Bola redaktorkou vo vydavateľstve Osveta v Martine a neskôr vo vydavateľstve Mladé letá v Bratislave. V literárnej tvorbe nadviazala na tradície symbolizmu básnickej moderny, ktoré obohatila vlastným rukopisom, a stala sa významnou predstaviteľkou slovenskej medzivojnovej poézie. Intenzívne sa venovala tvorbe literatúry pre deti a mládež. Za celoživotné dielo jej v roku 1983 udelili titul národnej umelkyne.
Pochádzala z početnej rodiny Jozefa Haľamu, ktorý obchodoval v Kokande v Turkménsku, no s Martinom ju spájala rodina matky Oľgy, ktorá bola dcérou Samuela Peniažteka. V období jej detstva otec stále pracoval v Rusku a matka, ktorá sa s deťmi v roku 1913 presťahovala do Martina, už v roku 1916 zomrela. Maša navštevoval ľudovú školu v Martine a potom ju učila matkina priateľka Oľga Textorisová v Starej Pazove. V roku 1919 sa vrátila do Martina a začala študovať na gymnáziu, po čase prešla na dievčenské gymnázium do Bratislavy a napokon absolvovala jednoročný obchodný kurz. Krátko bola úradníčkou v Bratislave, v rokoch 1929 – 1930 absolvovala polročný študijný pobyt v Paríži a po vydaji za MUDr. J. Pullmana pracovala vo Vysokých Tatrách. Po manželovej smrti bola v rokoch 1957 – 1958 redaktorkou vo vydavateľstve Osveta v Martine a 1959 – 1973 vo vydavateľstve Mladé letá v Bratislave. V literárnej tvorbe nadviazala na tradície symbolizmu básnickej moderny, ktoré obohatila vlastným rukopisom, a stala sa významnou predstaviteľkou slovenskej medzivojnovej poézie. Prvé básne uverejňovala v Slovenských pohľadoch a Živene, neskôr v Eláne a ďalších časopisoch, a vydala ich v zbierke Dar (1928). Po druhej básnickej zbierke Červený mak (1932) sa odmlčala a až v roku 1955 vydala doplnenú reedíciu predchádzajúcich zbierok pod názvom Básne. Poézia ďalšej zbierky Smrť tvoju žijem (1966) je motivovaná smrťou manžela a autorka v nej dosiahla umelecký vrchol. V tomto období sa začala intenzívne venovať tvorbe literatúry pre deti a mládež. Vydala upravenú ľudovú rozprávku Mechúrik Koščúrik s kamarátmi (1962), napísala prózu Petrišorka (1965), vytvorila leporelo pre najmenších čitateľov Hodinky (1966), mládeži adresovala básnickú zbierku Komu dám svoju nehu (1968) a vydala ďalšiu rozprávku O sýkorke z kokosového domčeka (1972). Memoárovými dielami Vzácnejšia než zlato a Vyznania (1988) a výberom básní Čriepky (1993) uzavrela svoje dielo, ktoré patrí k najprekladanejším v slovenskej literatúre. Aj sama sa venovala prekladaniu z viacerých jazykov. Za celoživotné dielo jej v roku 1983 udelili titul národnej umelkyne.