Pochádzal z rodiny talianskeho kamenárskeho majstra, ktorý sa usadil na Slovensku. Po maturite na gymnáziu v Nitre a vojenskej službe študoval v rokoch 1932 – 1937 na právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a v roku 1935 absolvoval výmenný študijný pobyt na univerzite v Ľubľane. V roku 1937 nastúpil na miesto administratívneho referenta do MS v Martine, kde pôsobil až do roku 1945. Počas štúdia v Bratislave sa dostal do okruhu tvorivého intelektuálneho katolíckeho prostredia Spolku sv. Svorada, nadviazal kontakty s viacerými politikmi a venoval sa literárnej a publicistickej činnosti. V Martine redigoval časopis Slniečko, knižnú edíciu Nová kniha a patril k najbližším spolupracovníkom J. Cígera Hronského. V októbri 1941 prijal funkciu okresného veliteľa Hlinkovej gardy. Po vypuknutí SNP z obáv o život odišiel do Bratislavy, v januári 1945 sa vrátil do Martina, no zakrátko emigroval do Rakúska a po krátkych pobytoch v Nemecku a Taliansku sa v roku 1948 natrvalo usadil v Argentíne. Spočiatku bol nútený prijať prácu robotníka, potom si vzal do nájmu hotel v Miramare, neskôr bol správcom družstva chovateľov nutrií, potom opäť pracoval v oblasti hotelierstva, neskôr sa stal správcom potravného družstva v Cordobe a na penzii žil v Miramare. Prvé literárne príspevky uverejňoval na nitrianskom gymnáziu v študentskom časopise Rozvoj. Knižne debutoval básnickou zbierkou Na ceste k démonom (1932) a onedlho vydal ďalšiu Rosa v kalichu (1936). Zo slovinskej literatúry preložil prozaické diela Čudné príbehy učňa Chlapčeka od I. B. Mazuraniča (1938) a Kaplán Martin Čedermanc od P. Sedmaka (1940). Vydal antológie medzivojnovej slovinskej lyriky Piesne spod Triglava (1940) a modernej slovinskej prózy Za krížom (1942). V exile sa venoval výskumu a dokumentácii pobytu M. Kukučína v Patagónii, no vo vlastnej literárnej tvorbe sa až na niekoľko výnimiek odmlčal. Výber z jeho celoživotnej tvorby vyšiel pod názvom Démonov návrat (1991).
