Narodený | 22. 08. 1877 - Martin |
Zomrel | 24. 03. 1952 - Martin |
V roku 1922 sa stal účtovníkom MS, kde do roku 1939 viedol účty a mal na starosti členskú evidenciu a expedíciu. Napokon pracoval vo vydavateľstve Svet. Bol horlivým divadelníkom, v mladosti vytvoril na javisku Slovenského spevokolu niekoľko postáv a neskôr viac rokov pôsobil vo funkcii tajomníka Ústredia slovenských ochotníckych divadiel.
Bol synom richtára Jána Galandu. Vychodil ľudovú, meštiansku a vyššiu obchodnú školu v rodisku a v roku 1895 sa stal úradníkom Tatrabanky. Ešte v tom istom roku ho preložili na miesto účtovníka do Dielne na náradie, kde pracoval dva roky. V rokoch 1899 – 1902 pracoval v Ružomberku vo firme Petra Makovického a potom sa vrátil späť do martinskej Tatrabanky. V roku 1909 prijal miesto účtovníka v novozaloženej Staropazovskej banke v Starej Pazove na Dolnej zemi a v rokoch 1914 – 1918 bol príslušníkom rakúsko-uhorskej armády v prvej svetovej vojne. Potom sa po krátkom pôsobení na Ministerstve s plnou mocou pre správu Slovenska v Bratislave pokúšal obnoviť otcovskú tehelňu v Martine, no bez úspechu a preto ju v roku 1922 predal Eduardovi Jančárikovi. V tomto roku sa stal účtovníkom MS, kde do roku 1939 viedol účty a mal na starosti členskú evidenciu a expedíciu. Napokon pracoval vo vydavateľstve Svet. Bol horlivým divadelníkom, v mladosti vytvoril na javisku Slovenského spevokolu niekoľko postáv a neskôr viac rokov pôsobil vo funkcii tajomníka Ústredia slovenských ochotníckych divadiel. Z chorvátčiny preložil Vojnovičou drámu Ekvinokcia, ktorú v roku 1913 uviedli v Slovenskom spevokole a neskôr ochotníci po celom Slovensku. Tento preklad bol prvým knižne vydaným prekladom drámy z chorvátčiny. V Slovenských pohľadoch uverejnil aj sériu prekladov článkov chorvátskeho spisovateľa Lj. Marakovića