FRANCISCI, Ján (pseud. Rimavský) politik, spisovateľ, redaktor
FRANCISCI, Ján

FRANCISCI, Ján

(pseud. Rimavský) politik, spisovateľ, redaktor

Narodený01. 06. 1822 - Hnúšťa, okr. Rimavská Sobota
Zomrel07. 03. 1905 - Martin

V revolučných rokoch 1848/49 stál na čele hurbanovských vojsk. V období 1864 – 1865 vykonával funkciu hlavného župana Liptovskej župy a v roku 1872 sa vo funkcii predsedu a správcu KÚS presťahoval do Martina. Bol spoluzakladateľom Tatrína (1844), jedným z hlavných organizátorov mikulášskych Žiadostí slovenského národa (1848), v roku 1861 spoluorganizátorom a predsedom Memorandového zhromaždenia v Martine.

Študoval na evanjelických stredných školách v Ožďanoch, Levoči a v Bratislave, právo v rokoch 1845 – 1847 na evanjelickom kolégiu v Prešove. V rokoch 1847 – 1848 bol župným úradníkom v Gemerskej stolici, v revolučných rokoch 1848/49 stál na čele hurbanovských vojsk, v novembri 1848 ho spolu s Š. M. Daxnerom a M. Bakulínym odsúdili na smrť, v decembri previezli do Pešti, kde ich vyslobodili cisárske vojská, potom pôsobil v hodnosti kapitána slovenských dobrovoľníkov. Po revolúcii bol župným úradníkom v Banskej Bystrici, v rokoch 1853 –1859 v Debrecíne a 1859 – 1860 miestodržiteľským radcom v Oradei. V roku 1860 sa presťahoval do Budína, kde pôsobil ako radca miestodržiteľskej rady. V rokoch 1861 – 1863 sa venoval redigovaniu Pešťbudínskych vedomostí, o založenie ktorých sa aj podstatnou mierou zaslúžil, 1864 – 1865 vykonával funkciu hlavného župana Liptovskej župy a v roku 1872 sa vo funkcii predsedu a správcu KÚS presťahoval do Martina. Patril k najvýznamnejším postavám slovenského národného hnutia 19. storočia. Od študentských čias patril k popredným členom skupiny štúrovcov a v roku 1842 viedol svojich druhov protestujúcich proti zosadeniu Ľudovíta Štúra z funkcie námestníka profesora J. Palkoviča do Levoče, kde sa stal predsedom spolku Jednota mládeže slovenskej. Bol spoluzakladateľom Tatrína (1844), jedným z hlavných organizátorov mikulášskych Žiadostí slovenského národa (1848), členom slovenskej deputácie k panovníkovi a v roku 1861 spoluorganizátorom a predsedom Memorandového zhromaždenia v Martine, kde ho zvolili do funkcie predsedu tzv. Stáleho výboru slovenského národného zhromaždenia, ktorý mal uviesť Memorandum do praxe. Zaslúžil sa o vypracovanie stanov a založenie MS, kde ho zvolili do výboru a za čestného podpredsedu. Stal sa reprezentantom národných a politických snáh Starej školy slovenskej a neskôr Slovenskej národnej strany, kandidoval vo voľbách do uhorského snemu, podporoval všetky slovenské gymnáziá a inicioval zakladanie drobných peňažných ústavov. V roku 1863 mu udelili titul čestného mešťana mesta Martin. Od mladosti sa venoval literárnej práci a neskôr rozvinul bohatú publicistickú činnosť. Jeho báseň Svojim vrstovníkom na pamjatku (1844) predstavovala prvú samostatnú tlač v štúrovskej spisovnej slovenčine. Vynikol aj ako zberateľ rozprávok a povestí. V Martine založil edíciu Slovenský zábavník, redigoval edície Slovenské ochotnícke divadlo a Slovenská národná knižnica, prekladal divadelné hry a organizoval ochotnícke divadlo. Napísal Vlastný životopis, ktorý posmrtne vyšiel v Slovenských pohľadoch (1909). V rokoch 1870 – 1898 bol aj predsedom KÚS v Martine. 

  • Náhrobník (1)
  • Rovnaké zameranie, profesia (57)
prep-loader