ČAJDA, Ivan

Bol synom Mikuláša Čajdu. Študoval na gymnáziu v Martine, v rokoch 1939 – 1946 chémiu, biológiu a geológiu na Prírodovedeckej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave a pritom sa zaujímal aj o astronómiu. V roku 1969 obhájil rigoróznu prácu Geochémia uránu v stredoslovenských vodách a získal titul doktora prírodných vied. Od roku 1945 učil na gymnáziu, no v roku 1952 zo školských služieb odišiel a nastúpil na miesto chemika do Ústavu pracovného lekárstva v Martine. Od roku 1958 bol vedúcim radiačným chemikom Krajskej hygienickej stanice v Žiline, neskôr v Banskej Bystrici, začas i na vysunutom pracovisku v Martine, a externe učil na strednej zdravotníckej a ekonomickej večernej škole. Venoval sa hlavne popularizácii vedy medzi mládežou. Vydal knihy Letíme vesmírom (1955), Chemik detektívom (1961), 99 všetečných otázok (1967), 15-krát sám detektívom (1971), Sami proti sebe (1982), ktoré boli prekladané aj do cudzích jazykov. Populárno-vedeckými článkami a odbornými príspevkami prispieval do časopisov Príroda a spoločnosť, Tvorba, Príroda, Matičné čítanie, Ľudové čítanie a ďalších, a napísal niekoľko rozhlasových relácií a prednášok. Venoval sa aj prekladaniu učebníc pre zdravotné školy a populárnych publikácií z oblasti prírodných vied. Spomienkovými článkami prispel do pamätníc Sto rokov slovenského gymnázia v Martine (1967) a 50 rokov zdravotníckeho školstva v Martine (1976).