BOHÚŇOVÁ, Etela

Jej otec Štefan Cablk bol notárom v Orosláne, slovenskej dedinke v Komárňanskej stolici, odkiaľ ho Maďari pre národné zmýšľanie za dramatických okolností vyhnali. Útočisko našiel v Martine a od roku 1903 v USA. Etela, vyučená dámska krajčírka, sa po príchode do Martina zapojila do národného a kultúrneho života. Bola nadanou ochotníckou herečkou a v rokoch 1888 – 1901 vytvorila v Slovenskom spevokole vyše štyroch desiatok postáv. Koncom 90-tych rokov pôsobila ako podpredsedníčka združenia martinskej mládeže Club dobrej vôle (aj Cepami do vraha), nechýbala medzi zakladajúcimi členkami Živeny a v rokoch 1899 – 1900 medzi Martinčanmi súdenými za demonštratívne vítanie A. Pietra vracajúceho sa z Budapešti, kde ho odsúdili za politické články v Národných novinách. Od roku 1901 uverejňovala literárne črty a drobné preklady v Dennici. V USA sa od začiatku zapájala do krajanského života. Pôsobila najprv v New Yorku a od roku 1914 v Ellsworthe, kde pomáhala hlavne ženám slovenských baníkov, učila ich šiť, opatrovať a vychovávať deti, tlmočila na úradoch a u lekára. Založila tam odbor Slovenskej ligy a slovenský spevokol, organizovala slovenské ochotnícke divadlo, učila národné tance a tak budila a upevňovala národné vedomie u krajanov. V roku 1917 sa stala spoluazkladateľkou a prvou predsedníčkou slovenského ženského klubu Slávia v Pittsburghu., no už v roku 1918 prijala pozvanie Slovenskej ligy za úradníčku Pomocného odboru Americkej Československej národnej rady v New Yorku. Od roku 1919 pôsobila v Bridgeporte, v medzinárodnom inštitúte organizácie Y.W.C.A. učila slovenčinu a ďalej organizovala pomoc novým slovenským prisťahovalcom. Neskôr sa vydala za obchodníka Jána Bohúňa do Ružomberka, kde vo verejnej práci pokračovala ako funkcionárka Živeny. Podľa jej želania ju pochovali do matkinho hrobu.