Bola dcérou evanjelického farára. Navštevovala dievčenskú školu v Pančeve, meštianku v Liptovskom Mikuláši, v rokoch 1901 – 1905 študovala externe na evanjelickom gymnáziu v Banskej Štiavnici, potom ako mimoriadna a od roku 1906 riadna poslucháčka na lekárskej fakulte univerzity v Budapešti, kde v roku 1910 dosiahla ako prvá Slovenska titul doktorky medicíny. Po promócii pôsobila v Pécsi a v Trenčíne, od roku 1913 v Tirgu Mureş, kde počas prvej svetovej vojny ošetrovala ranených, po vojne získala špecializáciu detského lekára a stala sa primárkou detského oddelenia, od roku 1921 bola sekundárnou lekárkou na chirurgickom oddelení nemocnice v Košiciach a v rokoch 1925 – 1957 lekárkou, začas i primárkou detskej tuberkulóznej liečebne v Dolnom Smokovci, ktorá bola v tom čase jediným detským sanatóriom na Slovensku. Po odchode na dôchodok žila v Šumperku a v Príbovciach. Venovala sa najmä odboru detského lekárstva, vedomosti z ktorého si prehĺbila najmä počas študijnej cesty v Berlíne, Paríži a Brusseli v rokoch 1911 – 1912. Podstatnou mierou sa zaslúžila o rozvoj liečebných metód boja proti detskej tuberkulóze, skúmala nové dietetické a hygienické metódy jej liečenia a aj možnosti využitia liečivých bylín pri liečení kožnej tuberkulózy. Vyvíjala rozsiahlu osvetovú a prednáškoú činnosť, najmä vo Vysokých Tatrách, vychovala viacerých odborníkov – detských ftizeológov a spolupracovala s Československým Červeným krížom. Počas štúdia v Budapešti pracovala v Slovenskom spolku, v ktorom prednášala o potrebe vzdelania a väčšej aktivity slovenských žien, a neskôr pôsobila v miestnych odboroch Živeny v Košiciach a v Poprade. V roku 1918 jej udelili uhorské vyznamenanie Pro patria et humanitatis, v roku 1955 Rad práce a v roku 1961 zlatý diplom budapeštianskej lekárskej fakulty. Na jednoduchom náhrobníku sa nachádza motto z Knihy žalmov: „Na Bohu spočíva/ moja spása...“
